Čo nevidieť na prvý pohľad alebo útržky myšlienok diktátorky

pre Viko Št máj 02, 2013 9:28 am

V každej komunite ľudí dochádza ku zmenám spôsobom, kedy sa nájde jednotlivec, ktorý si svojimi myšlienkami získa podporu ľudí a dosiahne zmenu, ktorá predtým nebola mysliteľná. Takmer vždy sa však stane, že moc, ktorá s dôverou prichádza, je časom zneužitá a jednotlivec prestane počúvať hlas ľudu a začne systematicky zastrašovať najprv svojich blízkych spolupracovníkov a neskôr všetkých, ktorí sú s ním v kontakte. Jednotlivec začne mať pocit, že mu ide neustále niekto po krku. Z jednotlivca sa tak stáva diktátor, ktorý si vždy svojich nepriateľov vytvára sám.

Nasledujúci výber zo zápiskov predstavuje fiktívny pohľad do mysle jednotlivca, ktorý sa svojimi činmi stáva diktátorom a hranica toho, čo je schopný urobiť na zachovanie status quo sa stále viac a viac posúva ku vydieraniu a obmedzovaniu základných ľudských práv a slobôd. Hranice dané platnými zákonmi pre diktátorov „neplatia“ a ich ignorovanie je verejne deklarované. Bežne sa manipulujú pravidlá, ktorými sa riadia voľby. To všetko s jediným cieľom, mať pod kontrolou ľudí a ich myšlienky.

Ľudia dobre sledujte, čo sa deje okolo Vás a kriticky prehodnocujte, čo od Vás, kto chce!

Mimoriadni ľudia sú nespokojní so súčasným stavom! Musím s tým niečo urobiť! Nestačí len sedieť na zadku a sťažovať si, že systém nefunguje! Idem a urobím to... idem a založím tábor pre mimoriadnych!
________________________________________
Hurá, podarilo sa! Tábor existuje. Je malý, ale to sa určite zmení. Podarilo sa mi uskutočniť môj celoživotný sen.
Nestíham robiť všetko sama, a tak som si našla skupinku verných, s ktorými budeme spoločne viesť oddaných v tábore. Všetci sú ochotní pomôcť, verní aj oddaní, keď to takto pôjde ďalej, tak to bude úžasný úspech.
________________________________________
Moji verní, moji vlastní verní! Ako to len mohli urobiť!? Ako sa mi mohli vzoprieť? A prečo?! Veď naše ideály sú vznešené... náš spoločný cieľ... všetko pre lepšie zajtrajšky... veď sme si sľúbili vernosť! Ešte, že mám oddaných, s ktorých pomocou vyčistím moje rady od zlých verných.
Toto sa už nikdy nesmie stať! Už nikdy nesmiem dovoliť, aby sa niekto z mojich verných opovážil vzoprieť sa mi. Zvolám všetkých pravých verných a mojich oddaných a na verejnom pranieri odsúdime tie podlé kroky buričov! Ukážeme prstom na tých zlých verných a vyobcujeme ich z našej ideálnej spoločnosti, aby nám v našom diele nemohli škodiť!
________________________________________
Podarilo sa, krízu sme prekonali. Už nikdy to nechcem zažiť znovu. Spoľahnúť sa môžem len na seba. Musím zaistiť, aby som o všetkom dôležitom rozhodovala iba ja. Liberalizmus a demokracia vedú len ku nepokojom. Takto to v mojom tábore fungovať nebude. Zostali síce už len praví verní, ale čo ak príde niekto nový, kto bude rovnako falošný.
________________________________________
Výborne! Náš tábor sa slušne rozrastá. Niečo ale s tými oddanými nie je v poriadku. Už nie sú takí ústretoví ako na začiatku. Vtedy nosili svoje dary sami a bez vyzvania. Len vďaka týmto darom sme mohli vybudovať to, čo teraz mám. Keď to takto pôjde ďalej, prestane to fungovať! Musím s tým niečo urobiť...
________________________________________
Už to mám. Už viem ako to vyriešim! Zavediem platenie členských príspevkov za navštevovanie nášho tábora pre mimoriadnych. Každý oddaný bude môcť mať pocit, že sa podieľa na spoločnej veci a budem mať viacej bobákov na platenie toho, čo potrebujem. Veď je to pre nás a našich mimoriadnych. Veď sme si všetci rovní!
________________________________________
... je nás stále viac a ja to už nestíham všetko sama organizovať a riadiť. Potrebujem vybrať zopár verných, medzi ktorých rozdelím niektoré moje úlohy. Ale ako zaistím, aby robili to, čo potrebujem a zároveň sa nezačali pýtať zbytočné otázky? Ako zaistím, aby sa nepýtali nepríjemné otázky?
Urobím z niekoho rovnejšieho. To by mohlo fungovať. Dám im výhody, ktoré iní rovní nemajú. Pridám im zopár bobákov, ale nie tak, aby ich mohli vyžadovať! A takto budem mať lojalitu rovných medzi rovnými zaistenú!
________________________________________
Čo sa to deje s tými oddanými?! Konečne vyriešim problém s rovnými a oddaní sa začínajú pýtať na veci, na ktoré sa doteraz nepýtali. Že na čo používam členské príspevky. Čo to je za divnú otázku? Veď môžu byť radi, že tento môj tábor vôbec existuje! Nebyť mňa tak tu nie sú. Nevďačníci jedni nevďační. No nič to, urobíme poriadok, verejné zhromaždenie doteraz nikdy nesklamalo. Budú sa báť vystúpiť z radu a pýtať sa a ak sa náhodou nájde odvážlivec, tak ho obviním z ničenia toho, čo sme dosiahli... Nesmiem predtým zabudnúť spomenúť ako zle to vyzeralo v minulosti,... hmmm... to by chcelo zopár príkladov, najlepšie od oddaných, aby mi potvrdili, čo sa dialo, Keď potom mlčiaca väčšina oddaných uvidí na vlastné oči, sama tých provokatérov spacifikuje. Len ako si zaviazať niektorých oddaných tak, aby urobili to, čo po nich chcem?
________________________________________
Oddaných mám už pod kontrolou. A nebolo to ani také zložité, veď neustále za mnou chodili, že niečo potrebujú, tak sa stačilo len zmieniť, že to či ono sa bude dať urobiť, len ja by som potrebovala malú službičku.
Výborne takto mám pod kontrolou verných aj oddaných!
________________________________________
Do čerta aj s tými ľuďmi. Stále je potreba viacej rovných medzi rovnými. Odkiaľ mám na to vziať bobáky? No nič, zvýšime príspevky. Veď tábor je stále väčší, tak prečo nie?
________________________________________
Ja neviem, čo s tými oddanými je. Neustále otázky na čo idú tie bobáky. Veď im tu nosím modré z neba. Nech si konečne uvedomia, že za takéto malé príspevky majú niečo, čo by bezo mňa neexistovalo. Nech sa len pozrú okolo seba, aké príspevky sa platia!
Máme tu zlých oddaných, ktorých treba spacifikovať! Pozvem si ich na koberec a vysvetlím im, že v našom tábore vôbec nemusia byť, a keď neprestanú klásť otázky, tak by sa mali zamyslieť a uvedomiť si, že v tábore nie sú len oni, ale aj ich blízki a určite im záleží na ich osude...
________________________________________
Tí oddaní sú strašní. Stále viac a viac otázok. Nepomáhajú už ani tie pohovory. Kedysi hneď stíchli, ale teraz už nepomáha ani to! Už na tých zlých oddaných sama nestačím. Potrebujem niekoho na špinavú prácu. Keď budeme kričať na verejných zhromaždenia a aj na pohovoroch dvaja, určite sa tí zlí oddaní umúdria!
________________________________________
Takto to už nejde ďalej! Tí zlí oddaní nielenže kladú otázky, oni o tých otázkach aj píšu a rozdávajú letáky. Toto sa musí zaraziť!!!
Najprv zvolám všetkých verných. Pomocou rovnejších vytvorím bojovú atmosféru a to by bol v tom čert, aby som s tou hŕstkou zlých oddaných neskoncovala.
Potom zoberiem svojich verných a v jednom šíku vystúpime na verejnom zhromaždení pred oddaných a deklarujeme, že ten, ten, ten, ten, ten a ten a ešte aj tento zlý oddaný škodia nášmu táboru a všetci verní ich tu nechcú a nech si oddaní uvedomia, že je na nich, či ich z nášho tábora vyobcujú alebo nie, veď ja tu nemusím byť, a keď nebudem ja, tak nebude ani môj tábor a potom budú mať problémy aj ich blízki a toto naozaj chcú? To by som sa pozrela na to, či chcú! Takto špinavú prácu urobia za mňa oddaní a ani o tom nebudú vedieť.
Áno, takto to urobím a urobím to čo najskôr, kým nebude neskoro!

Alebo že by to nebola len fikcia?