päť percent - aktivity pre naše deti, alebo kvôli voľbám?

Oceňujem a úprimne sa teším z výsledku rokovania pána Flanderu. Teda, že je možné konštatovať, že nádej na vyňatie tejto školy spod 5% limitu postupu na 8-ročné gymnázium stále žije.
Zároveň mi však prekáža, že sa upíname na túto výnimku zo zákona ako na jediné riešenie a nechceme vidieť, že kontinuita vzdelávania sa dá riešiť aj ďalšími spôsobmi a to v rámci existujúcej platnej legislatívy.
Ak by sme sa obzreli do minulosti, videli by sme, že snaha o zmenu zákona tu už bola v podaní inej skupiny rodičov, resp. inej záujmovej skupiny, a v rozmedzí rokov 2010 – 2014 bola po dvakrát neúspešná, pričom návrh bol dotiahnutý do oveľa vyššieho stupňa legislatívnej prípravy ako je tomu dnes. Ak takéto ohliadnutie späť neurobíme a nebudeme analyzovať príčiny, opakovaného neúspechu, potom si dovolím povedať, že ideme hlavou proti múru a pokojne sa môže stať, že o dva roky budeme stáť pred rovnakým problémom ako sme stáli nedávno a nebudeme mať rozpracovanú žiadnu ďalšiu alternatívu k aplikovanému 5% limitu.
Kto nerozpracuje aj ďalšie alternatívy, ten nebezpečne hazarduje s osudom tejto školy, pretože všetko vsádza na jedinú kartu. Existuje totiž súbor faktorov, ktoré priamo zamedzujú, aby takto podaný návrh zákona prešiel.
Vadí mi preto, že sa p. Flandera snaží prezentovať svoje rokovania ako neodvartný úspech. Ak by som to mal prirovnať, prezentuje výhru v športke a pritom má iba podaný tiket.
Návrh zákona ešte čaká medzirezortné pripomienkovacie konanie a eventuálne potom úpravy v parlamente. A na tieto konania nemá ten úradník, čo sa na p. Flandru usmial a sľúbil mu návrhy akceptovať, pražiadny dosah.
Osobne sa domnievam, že iba rozpracovanie aj ďalších variantov skutočne zabezpečí kontinuitu štúdia.