Pomáhať škole

Už mi to nedá a musím sa podeliť s touto úvahou. Pri čítaní prezentácií kandidátov do rady školy vidím u (takmer) všetkých dve ústredné témy:
1. riešiť 5%
2. pomáhať škole

Začnem od konca – pomáhať škole. Nemám nič proti pomoci škole. Ani proti zháňaniu sponzorov. Ani proti organizácií voľného času detí. Ani proti zháňaniu učebných pomôcok. A tak ďalej. Ale (ako by klasik povedal) poraziť ma ide, keď sú tieto aktivity predostierané ako volebný program kandidáta.
Bez obalu povedané, nič z uvedeného nie je náplňou práce člena rady školy a nepochopenie  tohto základného princípu samotným kandidátom je prvým nesprávnym krokom.
Je vyslovene nežiadúce, aby sa člen rady školy zamotával do vzťahov so sponzormi, alebo hovoril do vyučovacích metód.
Za ešte väčšiu perlu považujem nahliadanie niektorých kandidátov na pozíciu rady školy. Ak samotný kandidát považuje radu školy za poradný orgán riaditeľa školy, ktorého úlohy sú dané rozhodnutiami riaditeľa, je to začiatok čistého formalizmu v činnosti rady školy.

5% - akoby bežná, každodenná agenda. Podaná ako bokovka, popri iných činnostiach. V skutočnosti by išlo o zásadnú zmenu zákona. Protiprúdovú zmenu zákona, ktorá v inkluzívnom mainstreame vzdelávania chce presadiť elitárstvo vo vzdelávaní. Nie som celkom presvedčený, že je poslaním rady školy je navrhovať a presadzovať legislatívne zmeny. Bližší je mi model, kedy rada školy poverí riaditeľa zabezpečením kontinuity vzdelávania a riaditeľ školy potom túto úlohu plní z účelovej platformy – napríklad sformovanej pracovnej skupiny pre tento účel, ktorá však nie je totožná s radou školy. Prečo? Preto, aby už raz zadaná úloha bola výlučne v rukách riaditeľa školy a nepodliehala meniacim sa názorom, prípadne personálnym zmenám v rade školy.

Cela Vasa, v podstate, rozumna uvaha ma jeden zasadny problem: "manazersky pristup" sa v elitnom akademicko-intelektualnom prostredi nenosi...