Svet podľa Maria Puza

Na čestnom mieste, tam kde bežne býva biblia alebo ústava, je v riaditeľni ŠpMNDaG umiestnený román Maria Puza Krstný Otec.
Škoda, že Mario Puzo už nežije, iste by sa potešil, že aj v slovenských školských podmienkach môže byť jeho kniha kultovou a tvoriť základ systému práce.
Škoda, že nežije, iste by sa tiež potešil, že jeho dielo nie je statické, ale vyvýja sa a zdokonaľuje. Zjemňuje. Na likvidáciu nepohodlných sa už nepoužíva olovo, ale účty sa vybavia potichu a s určitým taktom, cez deti. Don Fanucci si už nechodí pre peniaze osobne, má na to občianske združenie. Napojenie na štátny rozpočet už nie je tak neotesané ako v pôvodnom diele autora. Dnes je v súlade so zákonom a prostriedkom je zase občianske združenie.
Iste, nezmenila sa samotná podstata – nemilosrdne si roztláčať priestor za hranicou zákona o ktorej slušný človek vie, že je hranicou. A používať k tomu prostriedky podľa aktuálnej potreby:
-Šikovne vytvoriť ilúziu podporujúcej väčšiny
-Šikovne vytvoriť ilúziu akýchsi volených zástupcov rodičov
-Navonok prezentovať čísla, ktoré vôbec nie sú overiteľné
Najnovšia iniciatíva by mala mať podobu volebnej urny, ktorá má tiež navodiť dojem legitímnosti odvolávania zástupcov rodičov v rade školy.

Škoda, že Mario Puzo už nežije, možno by dnes vyšlo nové pokračovanie. Ale ktovie, možno vyjde vo vydavateľstve “Sám Život”, kdesi som totiž už videl pripravenú obálku: