červená čiapočka

Dovolím si citovať tu jeden článok publikovaný v Pravde. Trochu sa týka nového telesa "Rada dôverníkov":

Patrí Červená čiapočka na univerzitu? Dlhoročná skúsenosť to potvrdzuje. Na úvodnom seminári o dejinách politickej propagandy dokáže zaujať a primať k premýšľaniu celú učebňu.

Pomáha pochopiť, ako možno ovplyvniť verejnú mienku. Akými nástrojmi propagandisti „obrábajú“ informácie, aby hladko zapadli do ich želanej verzie reality.

Zadanie nie je zložité: „Predstavte si, že máte obhajovať vlka z Červenej čiapočky.“ Keď sa študenti prenesú cez moment zaváhania, či je úloha naozaj myslená vážne, zaberú a sami zo seba prekvapení sypú príklady praktického využitia širokej škály propagandistických postupov. Zaznieva cielené vyzdvihovanie kvalít objednávateľa a zámerné negatívne nálepkovanie protistrany, zaštiťovanie sa nejakou vyššou spoločenskou autoritou, odvolávanie sa na dôveryhodne znejúcu, no neoveriteľnú mienku neznámych „expertov“, aj odkazy na vraj „všeobecne známe a uznávané“ skutočnosti… Vyskytujú sa i rôzne formy apelovania na stádový inštinkt a vyvolávanie predstavy, že obvinený je taký ako my, je vlastne jedným z nás, a preto sa mu isto deje krivda. S takouto skúsenosťou „z výroby“ potom vedia študenti o to ľahšie rozoznať a analyzovať propagandistické prvky pri práci s reálnymi historickými prameňmi.

Úvodná hodina, ako opakovaná udalosť, ba už takmer rituál, sa sama stáva zrkadlom vývoja. Zachytáva nielen prelomové zmeny, ale aj tie, čo prichádzajú postupne a nenápadne a vidno ich len pri porovnaní so stavom v dávnejšej minulosti. Ešte koncom 90. rokov bývalo jedným z prvých argumentov na obranu vlka upozornenie, že Čiapočka bola červená. Dnes narážke na túto farbu rozumejú ešte všetci, ale na hodine zaznieva neskôr, ak vôbec. Ironické výpožičky z konzervatívneho arzenálu, odkazujúce na vlkovu „prirodzenosť“ a na trestuhodné narušenie jeho „tradičného“ priestoru, sa časom rozrástli o rovnako ironické odkazy na nutnosť tolerovať jeho „kultúrne odlišnosti“. Oba argumenty – s ideovými koreňmi v rétorike opačných krídiel politického spektra – pritom bez zaváhania použije ten istý tím obhajcov.

Aktuálne mediálne témy v mládeži rezonujú viac, než by človek čakal. Vlk mal silu, a teda právo. A mal aj „nešťastné detstvo“ a prizvaný znalec dosvedčí nejakú poruchu. Veď ona ho provokovala. Záchranca horár už bol obvinený z „policajnej brutality“, mama Červenej čiapočky zo zanedbania starostlivosti o dieťa – veď ho poslala samo cez les, a ťažko veriť aj očitému svedectvu babičky, čo si dáva posielať fľašu vína už k obedu. Vlk je v tom nevinne, Červená čiapočka sa „samozožrala.“ A vôbec, „skutok sa nestal“.