Historický prehľad

Historický nadhľad
 
Mohlo by sa zdať, že škola pre mimoriadne nadané deti prežíva krušné chvíle, ktoré akoby náhle a bez príčiny nastali na jej nepoškvrnenom historickom plátne.
Verím, že tak to vidí každý, kto sa so situáciou začal oboznamovať pred 12 mesiacmi. Dovolím si však podať pohľad človeka, ktorý sa na uplynulé roky dokáže pozrieť s určitým historickým nadhľadom.
 
Na úvod treba povedať, že to čo sa deje na škole teraz nie je vôbec nič nové. 20 rokov histórie tejto školy je veľmi zaťažených takmer neustálymi bojmi, súperením a špinavou politikou. Kontext a scenár býva rôzny, ale v pozadí je vžy jediné – upevňovanie moci diktátorského režimu.
 
Áno, diktátorského režimu. T.j. režimu diktátorky, ktorá parazituje na na dobrej myšlienke vzdelávania nadaných detí. A na práci iných, ktorí v počiatočnej naivite ochotne odvedú kus práce, ktorej výsledky si diktátorka bezostyšne privlastní. Od materiálneho zabezpečenia až po výsledky duševnej práce.
 
Od momentu ako škola vznikla, nemala chvíľu pokojného obdobia. Vždy sa našiel niekto, kto škole škodil, neprial, či ju chcel ukradnúť. V každom momente existoval väčší či menší úhlavný nepriateľ, voči ktorému sa brojilo, stavalo rodičov do jednotného šíku, proti ktorému sa hľadali cestičky cez konexie. Diktátorka vždy mala a počas rokov zdokonaľovala svoju schopnosť vykresliť aktuálneho úhlavného nepriateľa každému individuálne. Každému poskytnúť časť informácií tak, aby konal tak ako ona potrebuje. Príznačné je, že všetky tieto súboje s úhlavným nepriateľom sa vždy odohrali v inej než vecnej rovine. Vždy sa išlo na city, pocity, verejné odsúdenie, exkomunikáciu z kolektívu, osobné útoky.
 
Ako niť sa históriou školy vinie ten istý scenár: nastúpení rodičia (alebo učitelia či žiaci) verejne a jednotne odsúdia hriešnika a pripravia mu dostatočné peklo na to, že to radšej sám zabalí. A ak by náhodou nie, tak samozvaný ľudový tribunál pokračuje vo svojej práci a doslova vyfabrikuje vhodnú kauzu.
 
Pozoruhodná je paralela so Sovietskym zväzom 30-tych rokov. Tak ako boli v tomto období Stalinom odstavení jeho bývalí spolupracovníci Kamenev, Zinoviev , Bucharin a ďalší, aj zo školy bola v roku 2005 odstavená skupina učitľov, ktorí stáli pri vzniku školy. Tak ako bol vyfabrikovaný proces s Trockým, bol vyfabrikovaný aj proces s vtedajším predsedom rady školy. Až do tej miery, že na dverách školy visel jeho portrét s očierňujúcim sprievodným textom. Tak ako v ZSSR prebiehali čistky v politbyre, strane, sovietoch, kolchozoch a v armáde, na škole prebiehali podľa potreby čistky v učiteľskom zbore, rade školy, v rade rodičov. V určitom období ich intenzita čiastočne utíchla, o to nepríjemnejšie však boli voči jednotlivcom, ktorí sa dostali medzi mlynské kamene boja o moc. Individuálne a potichu sa diktátorka za celé obdobie zbavila desiatok učiteľov, ktorí sa jej stali nepohodlní.  Tak ako v roku 1953 v ZSSR obvinili lekárov z úkladov proti životu súdruha Stalina, aj teraz sú obviňovaní členovia rady školy z úkladov voči diktátorke.
 
Na rozdiel od ZSSR 30-tych rokov však dnes našťastie žijeme v dobe, kedy členov rady školy nie je možné rozhodnutím diktátora popraviť a nepohodlných učiteľov poslať do pracovných táborov. Ostatné však zostáva. Podstata zostáva. Diktátor okolo seba zasieva strach, neistotu, má svojich donášačov. Ako v ZSSR, kde na to mali NKVD so sieťou informátorov, tak aj na škole, kde funguje tzv. rada rodičov – starostlivo vybraných a v prípade nepohodlnosti promptne vymenených zástupcov jednotlivých tried. Tak ako v ZSSR boli zastrašovaní jednotlivci, ktorí dostali pozváku na osobný pohovor v Lubjanke, aj na škole sú zastrašovaní jednotlivci, ktorí sú pozvaní na pohovor na vedenie školy. Efektom potom je, že rodičia sa boja o svoje deti, aby sa nestali terčom prípadnej odvety za nahlas vyslovené názory, učitelia sa boja o svoje pracovné miesta a benefity, ktoré drží v rukách diktátorka, úradníci sa boja, aby sa na nich zbytočne nepoukazovalo, žiaci sa boja, aby nedopadli ako ich vyhodení spolužiaci, ktorí sa akokoľvek ozvali prosi škole (t.j. proti rozvrhu, zameraniu, alebo vytvorením opozičnej webovej stránky). V takejto atmosfére strachu prekvitá výlučne, jedine a len diktátorka.
 
Opäť porovnám ZSSR a školu. Tak ako v ZSSR si nemohli byť istí ani prisluhovači režimu, tak ani v škole si nik nemôže byť istý, že si za svoju lojalitu vyslúži akékoľvek istoty. Šéf NKVD Genrich Jagoda bol odstavený Nikolajom Ježovom, ktorý bol neskôr odstavený Lavrentijom Berijom, ktorý bol neskôr odstavený Sergejom Kruglovom. Všetci pomáhali diktátorovi a nakoniec na to sami doplatili. Rovnako aj na škole vždy noví verní rodičia pomáhajú zbaviť sa tých zlých a negatívnych. Životný cyklus tejto obmeny je rovný času dozrievania z naivnej fázy do informovanej fázy, kedy sa rodič dostane aj k informáciám, ktoré predtým (účelovo) nemal. Toto je presná schéma životného cyklu každého zástupcu rodičov v rade školy: pomáham – oboznamujem sa – snažím sa o prvky demokracie – dostávam sa do nemilosti – odstavujú ma čerstvé posily nových rodičov (alebo radšej sám odstupujem). Nebudem tu menovať konkrétnych ľudí, stačí si naštudovať históriu rady školy a uvidíme, že výnimka z tohto pravidla prakticky neexistuje.
 
Kým skončím, dovolím si ešte jedno porovnanie so zahraničnou politikou ZSSR 30-tych rokov. Ide ale vlastne o univerzálne pravidlo prežitia každého diktátora. V jednom čase nemať viac ako jedného nepriateľa a ostatných účastníkov aspoň latentne nakoloniť na svoju stranu. Spaktovať sa s kým je to aktuálne výhodné a potom pakty nedodržať ak je to aktuálne výhodné. Dlhé roky bol BSK vykresľovaný diktátorkou ako jediné skutočné zlo. Rodičia boli nabádaní pomáhať, hľadať cesty ako s BSK čo najlepšie zamiesť, ideálne ak by sa podarilo školu transformovať na súkromnú. Dnes keď sa problémom stali nespokojní rodičia, vzťahy s BSK sú náhle korigované, dokonca župan osobne príde na tlačovú konferenciu školu podržať. Je za tým kus politického majstrovstva diktátorky a slabosti župana, ktorý sa nechá takto držať za citlivú časť tela.
 
Môj odkaz všetkým aktívnym rodičom, ochotným pomáhať – kým do toho mlynčeka dobrovoľne skočíte, dobre sa oboznámte s históriou.

Aby si Nemecko udržalo svoju reputáciu a ospravedlnilo obsadenie Rakúska, bolo necelý mesiac po okupácií vypísané celonárodné referendum o tom, či si rakúsky ľud praje zjednotenie s Nemeckom a či hlasuje za stranu svojho vodcu.

Hlasovací lístok vtedy vyzeral takto

Pred referendom prebiehala iracionálna volebná kampaň hrajúca na city.

Hlasovacie lístky sa vypĺňali v prítomnosti úradníkov a nevhadzovali sa do urny, ale odovzdávali sa do rúk úradníka volebnej miestnosti.

Nie je potom prekvapením, že pripojenie Rakúska k Nemecku podporilo viac ako 99% voličov.

Práve priebeh hlasovania však bol po druhej svetovej vojne podstatným dôvodom, prečo bolo pripojenie k Nemecku vyhlásené za neplatné. Výsledky samotné síce neboli zmanipulované, ale priebeh referenda nebol slobodný.

 

Ako dopadne mladší brat anšlusu na ŠpMNDaG?