Dobré známky

Všetci sme už mali možnosť vidieť štatistiky, kde sa ŠpMNDaG umiestňuje na popredných miestach medzi ostatnými školami. Ak dáme bokom individuálne úspechy žiakov v súťažiach (kde je otázka, či sú to aj úspechy školy), potom na porovnanie s ostatnými školami zostávajú dve metodiky – priemery známok a porovnávacie testy.
Porovnávacích testov sa škola zúčastňuje iba opatrne, alebo sa ich takticky radšej nezúčastňuje vôbec. Určite by nebol na škodu bežne používaný Monitor, ktorý prinesie aspoň štipku objektívneho posudzovania. No ale nakoľko sa ŠpMNDaG takýmto aktivitám vyhýba, ostáva nám jediné porovnanie a tým sú priemery známok.
Ach, aké fantastické výsledky táto škola dosahuje! Na maturitách priemerná známka 1,17! V nižších ročníkoch priemerná známka tiež na podobnej úrovni. Opticky to vyzerá dobre a rodičia sú spokojní.
Spokojní... až na výnimky, teda tých, ktorí si uvedomujú, že ak to náhodou nie je celkom pravdivé hodnotenie, potom sa treba mať na pozore. Niekedy sa totiž učitelia už nezdržia a v diskusií s rodičmi priznajú, že sú prinútení známky korigovať k lepšiemu. A to výrazne. V úprimnej snahe nastaviť žiakovi zrkadlo jeho výkonnosti sa učiteľ rozhodne pre zníženú známku. Na klasifikačnej konferencií zvedie síce tuhý boj, známku odôvodňuje logicky, hmatateľnými a merateľnými výsledkami, ale spravidla je zvalcovaný vyššou autoritou a známka sa mení na veľmi striedme hodnotenie.
Napadlo Vás niekedy, komu prospievajú takto upravené známky? Našim deťom teda určite nie. A to nehovorím iba o prvoplánovom negatívnom dopade takejto pochvaly za slabé výsledky. Rovnako a možno aj negatívnejšie takáto falošná spätná väzba pôsobí na bezprostredné okolie dieťaťa, kde spolužiaci jasne vidia priepastný rozdiel vo výkonnosti, ktorý ale nie je reflektovaný v hodnotení. Nerobme si ilúzie, že toto si deti nevšímajú. Ako sa na detskej duši podpíše takáto deformita?
Pre mnohé deti (a rodičov) je vytriezvením až postup na vysokú školu, keď v jednej ruke drží maturitné vysvedčenie so samými jednotkami a v druhej výsledok FX a informáciu „máte medzery v stredoškolskom učive“. Iste, na prezentácií ŠpMNDaG sa toto nedozvieme, tam sa vždy spomenú iba úspechy postupu na Cambridge...
Komu teda prospievajú tie umelo dobré známky? Nuž asi jedine škole samotnej, ktorá na takúto falošnú reklamu priláka vždy nových rodičov a ich ratolesti. Eventuálne nových sponzorov. Optimálne však rodičov-sponzorov, ktorým potom podľa výšky príspevku škola vydá príjmový doklad – vysvedčenie.
Neetické? Hahaha....

Je pravdou, že mnohým deťom sú známky zlepšované a dobehne ich to neskôr. Takisto mnohé nútene odídené deti to potvrdili. Na nových školách sú konfrontované so skutočnosťou, že majú medzery v učive, ktoré mali mať prebrané. A doháňajú.
Deti veľmi citlivo vnímajú, komu a ako sa známka zlepšila. Predčasne získavajú skúsenosť, že často veci idú aj inak ako poctivo. Učia sa, že nie je podstatné učiť sa pre seba a svoje poznanie, stačí ak sa to dá zariadiť inak.
A riaditeľka školy namiesto toho aby dala veci do poriadku, aby sa hodnotilo adekvátne vedomostiam, dáva voľný priechod na jeho zlepšovanie, či priam zadáva požiadavku na zmenu hodnotenia k lepšiemu. Zaujíma ma ako k tomu pristupujú učitelia. Či bránia svoj postoj alebo si ticho pofrflú a známku zlepšia. Ako by to predsa vyzeralo v štatistikách, že ŠpMNDaG nie je "prvá"?

A chválenie sa postupom na Cambridge či iné prestížne univerzity? Koľko je takých detí. Vychádza mi, že tak priemerne 1 maximálne občas 2 v ročníku. To až tak veľa nie je, však? Len stačí ak sa to mnohokrát rodičom a sponzorom zopakuje. Tí nadobudnú dojem, že pomaly tretina ročníka je na takýchto školách.

Je pravda, že známky nie sú všetko. Bohužiaľ na Slovensku sa pri prijímaní na stredné, vysoké školy či osemročné gymnáziá známky do úvahy berú. A preto hor sa ŠpMNDaG, známky budú dobré.